Talent mal v krvi
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci. Pochádzal z dvanástich detí, zo železničiarskej rodiny. Bola to rozvetvená herecká dynastia, keďže sa v nej v niekoľkých generáciách vyskytlo osem hercov. Nikdy sa nevenoval akademickému štúdiu herectva, ale talent naň mal jednoducho v krvi. „Slovenská povaha je taká. Trocha prikrčená, úslužná, pokorná, pracovitá, na chlieb natretá." Na takúto povahu spomína aj Jozef Kroner, keď v mnohých rozhovoroch približoval svoje detstvo na Kysuciach. V dospelosti pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr sa stal vedúcim dielne v Považskej Bystrici. Jeho herecká kariéra sa začala veľmi spontánne. Svoje účinkovanie začínal v rôznych ochotníckych súboroch. Jeho divadelné začiatky sa viažu s Armádnym divadlom v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 až 1956.
Debutant dobil filmové dosky
Prvé profesionálne angažmán získal v Slovenskom komornom divadle v Martine, v Armádnom divadle, v rokoch 1948 až 1956. Ako 28-ročný hral postavu 70-ročného intelektuála Poležajeva v hre ruského dramatika Leonida Rachmanova. Od roku 1956 pôsobil v činohre Slovenského národného divadla v Bratislave až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Z lokálnej martinskej hviezdy sa v Kristových rokoch zrazu stal v cudzom meste outsiderom. Bratislavská divadelná elita sa na Jozefa Kronera pozerala ako na provinčného privandrovalca a vidieckeho eléva. Po čase však svojím majstrovským umení dokázal učarovať aj jej. Jeho hereckým postavám nechýbalo človečenstvo, s pochopením pre ľudské slabôstky, s dávkou sedliackej múdrosti a nadhľadu. Majstrovsky sa pohyboval medzi humorom a tragikou. Pokoru vnášal do každej postavy.
Vášnivý herec i rybár na udici
Prirovnávali ho k legendárnemu Charliemu Chaplinovi. Známe sú všetkým jeho milé postavičky, ktoré stvárnil v mnohých domácich aj zahraničných filmoch. Ku Kronerovým nezabudnuteľným postavám patria napríklad postavy z filmov Adam Krt (Rysavá jalovica, 1970), Pacho Matrtaj (Pacho, hybský zbojník, 1975), Mišo (Mišo, 1979) či Martin Pichanda (Tisícročná včela, 1983). Zahral si i v známych seriáloch ako Slovácko sa nesúdí (1974), Sváko Ragan (1976) či Lekár umierajúceho času (1983). Film Obchod na korze, ktorý režírovali Elmar Klos a Ján Kadár získal pred 45 rokmi 18. apríla 1966 amerického Oscara v kategórii zahraničný film. Hlavnú úlohu si v ňom zahral práve legendárny slovenský herec Jozef Kroner (stvárnil postavu Tóna Brtka). V roku 1984 prekvapil vedenie Slovenského národného divadla výpoveďou. Spravil tak svojsky, sprievodným listom: „Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne." Tieto riadky sa dostali i na verejnosť. Stalo sa tak po tom, ako dva roky nedostal v divadle nijakú úlohu.
Žije už len v spomienkach
Okrem herectva bol vášnivým rybárom a našiel si čas aj na písanie kníh Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a s udicou, Neobyčajný testament a O rybke Beličke. S herečkou Teréziou Hurbanovou-Kronerovou si založil rodinu. Spolu vychovali jediné dieťa – známu herečku Zuzku Kronerovú. V roku 1967 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, v roku 1978 titul národný umelec. Zomrel na rakovinu pľúc 12. marca 1998, týždeň pred svojimi sedemdesiatymi štvrtými narodeninami.
Pamätná rola, v ktorej jeho postava skončila tragicky
Tisícročná včela
Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887 – 1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla. Jozef Kroner tam stvárnil manžela a otca troch detí, murára a roľníka. Je láskavý, má rád svoje deti, vychováva ich najlepšie ako vie. Nechodieva do kostola, číta ateistické listy, knihy a často má rúhačské reči, ktoré mu vyčítajú farári, ale i manželka. Zadusí sa sklom, ktoré nechtiac prehltne keď „hltá“ kúsky zľadovateného vína. Po smrti sa v truhle predĺžil o päť centimetrov.
http://www.pohrebnictvo.sk/jozef-kroner/
