Ľudmila Podjavorinská

Obrázok zosnulého: "Ľudmila Podjavorinská, 1872 - 1951"
Narodenie: Bzince pod Javorinou, 26. 4. 1872 Úmrtie: Nové Mesto nad Váhom, 2. 3. 1951
 

zakladateľka slovenskej literatúry pre deti, poetka, prozaička

Skromný úsmev je najkrajšou prirodzenou ozdobou ľudskej tváre.

 

 

 


Životopis

Narodila sa ako ôsme dieťa učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej v Horných Bzinciach. Navštevovala len ľudovú školu u svojho otca, kde získala základné vzdelanie.   
Pracovala ako úradníčka Červeného kríža, istý čas pomáhala otcovi v škole a väčšinu života žila z literárnej tvorby v periodikách.
Stretávala sa so svojimi priateľkami Šoltésovou, Timravou a Vansovou. Je to štvorica spisovateliek, ktoré pozdvihli v druhej polovici 19. storočia ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň.
V roku 1910 sa s rodičmi presťahovala do Nového Mesta nad Váhom.

V dvanástich rokoch mala prečítanú celú slovenskú literatúru. Z českých autorov mala rada Boženu Němcovú, Karolínu Světlú a Aloisa Jiráska. Písať začala už ako pätnásťročná, kedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách. Ako šestnásťročnej jej vyšla črta Na Štedrý večer.
Písala pod pseudonymami – Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila Podjavorinská. 
V písaní ju podporoval ju jej strýko Ľudovít V. Rízner – vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ a tiež evanjelický farár Ján Pravoslav Leško, ktorý bol literárne rozhľadený.

V roku 1892 sa odvážila poslať svoje príspevky do Slovenských pohľadov a Národných novín, dovtedy publikovala v peštianských Slovenských novinách /1887/ a v časopise Vlasť a svet /1888/, ktorý bol promaďarsky orientovaný.

Už jej prvotinou Z vesny života /1895/ ju kritika uznala za prvú slovenskú poetku. Toto uznanie jej vyslovovali Terézia Vansová, P.O. Hviezdoslav a Božena Slančíková Timrava, ktorá vyzdvihla najmä jej detskú poéziu. 
Začala vydávaním básní a potom začala písať prózu.
Ľudmila Podjavorinská ako prvá žena – poetka – vydala svoje básne knižne. Písala básne plné snov, clivoty zo samoty ale aj túžob po šťastí.
Veršované poviedky predstavujú kritiku meštianskej spoločnosti a jej morálky.
Vrcholom jej veršovanej epiky sú balady, v ktorých sa zameriava na etiku medziľudských vzťahov, na obavy o osud človeka a na legendárne postavy z minulosti rodného kraja.

Ako proazička písala črty, humoresky, poviedky zo života podjavorinského ľudu. V próze nahliadala do ľudských duší, opisovala každodenné starosti. K vrcholom jej prozaickej tvorby sú novely V otroctve /1905/, Blud /1906/ a Žena /1910/. Poukazuje v nich na pechorenie sa za majetkom, ktoré krivý charakter a rozbíja rodinný život.

Publikovala na tému postavenia matky, ženy v spoločnosti, možnosti vzdelávania pre ženy, výchova mladej generácie.
Podľa jej názoru, je symbolom slobody človeka a národa úroveň jeho vzdelania a kultúry.

Svojou tvorbou sa radí do obdobia realizmu a svojou kvalitou sa približuje autorom ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín či Jozef Gregor Tajovský.
Preslávila sa však literatúrou pre deti, ktorou sa snažila formovať osobnosť dieťaťa.

Verše uverejňovala v Novinách malých, v Zorničke, Včielke, Priateľovi dietok a v Slniečku. Tematicky sa zameriavala na život detí a prírodu, čo podčiarkla zmyslom pre humor. Neskôr detské postavy – veselé, hrajúce sa, vystriedali zvieratká, ktoré sa hrali na ľudský život. K najznámejším zvieracím eposom sú Zajko Bojko /1930/ a Čin-čin /1943/.
Vrcholom jej prozaickej tvorby pre deti je poviedka Baránok boží /1932/, samostatne vydaná.
V roku 1947 jej bol udelený titul Národná umelkyňa .



Stáhněte si aplikáciu na Google play

Spomienky (fotky, video, texty)

Spomienky

Pridať spomienku

pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej

A P 24.04. 2015 (18:33)

Pamätná izba Ľudmily Riznerovej - Podjavorinskej je zriadnená na jej pamiatku v jej rodnom dome v Bzinciach pod Javorinou. Nájdeme tu spomienky na jej život a na diela tejto známej spisovateľky, ale zoznámiť sa tu môžeme aj s ľudovou kultúrou a tradíciami tejto rázovitej obce.

 

nesmrteľné veršíky

A P 24.04. 2015 (14:36)

Ukážka nesmrteľných rýmovačiek pre deti.

z tvorby pre deti

A P 24.04. 2015 (14:17)

Nádherné knižky pre deti. Hravé a vtipné. 

Ďalej v hrobe

V tomto hrobe je k odpočinku uložený iba Podjavorinská Ľudmila
Pridať zosnulého do hrobu

Bzince pod Javorinou - horný cintorín

Detail cintorína:

Názov hrobu: Podjavorinská Ľudmila

GPS hrobu:

48º 47' 13,4691''
17º 45' 40,5584''

Detail hrobu

QR kód profilu zosnulého

QR kód - Podjavorinská Ľudmila, 1872 - 1951


Živá spomienka v mobile

Stáhněte si aplikáciu na Google play