Pôvodne vyučený maliar a natierač pracoval niekoľko rokov vo Viedni, kde navštevoval galérie, maľoval ako samouk a hrával tiež na husle vo viedenskom akademickom orchestri. V r. 1909 sa dostal na súkromnú maliarsku školu v Prahe. V rokoch 1940-1941 bol vedúcim oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
V jeho maľbe sa odrážajú charakterové vlastnosti jednoduchého slovenského človeka v kroji.
V roku 1945 založil v Martine výtvarné združenie Trojštít, ktorého cieľom bolo zosúladiť spoluprácu rôznych druhov umení, napr. realizáciami v architektúre. Jeho dizajnérsky upravené knihy sú ovplyvnené kubizmom, ktorý predmet nezobrazuje len z jedného uhľa ale z mnohých súčasne a zároveň ho rozkladá na najjednoduchšie geometrické útvary, najmä kocky, ktoré sú pomocou fantázie spájané do obrazu. Preto predmety pôsobia potom zdeformovane a objavujú sa zároveň z niekoľkých pohľadov. Maľoval predmestia Banskej Bystrice.
V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina, kde spojil kruh amatérskych hudobníkov – priateľov komornej hudby. V roku 1950 vzniklo kvarteto hudobníkov Belorid, Muntág, Benka - viola, Filip. Spravil si 13 huslí, ktoré sú uložené v Múzeu Martina Benku v Martine.
V roku 1958 vydal vlastný životopis pod názvom Za umením. Počas pobytu v Prahe mal funkciu predsedu Spolku slovenských umelcov. Svoje diela vystavoval doma ale aj v Benátkach, v Krakove, vo Varšave, vo Viedni, v New Yorku, v Moskve či v Paríži. V roku 1953 mu bol udelený titul národného umelca.
